Jiří Vacek

                    i.        Životopis a tvorba


          nie je spisovateľ -vyštudoval stavebnú univerzitu


          v 1969 emigroval do Nemecka z dôvodu bezperspektívnosti a pocitu beznádeje (nie politické dôvody)


          odchádza do Afriky za prácou -tam sa aj stal závislým na drogách


          po návrate nastúpil odvykaciu kúru

                  ii.        Žiť, hoci aj na kolenách


          rozdelené do kapitol: 1. Priznanie, 2. Emigrácia, 3. Afrika, 4. Drogy, 5. Day-top, 6. Vonku


          Jirko je emigrant z ČS -odchádza pracovať do Nemecka. Je úspešný staviteľ. Uzatvorí manželstvo, ale to vôbec nie je z lásky. Ako únik berie ponuku pracovať v Rwande v Afrike dva a pol roka. Tu je neznesiteľné počasie, neustály stres, ťažká práca. Dostane sa k liekom a kombinuje ich s alkoholom. Silná závislosť prejde na závislosť drogovú. V krajine vypukne vojna a všetci musia odísť. Karin, jeho manželka mu oznámi, že sa s ním rozvádza. Po návrate do Nemecka sa mu neotočia chrbtom -snažia sa mu pomôcť. Rozhodne sa pre Day-top, špeciálnu kliniku pre psychosomatické choroby. Podstupuje terapiu -vylieči sa a rozhodne zapojiť sa do podobného programu. Pracuje však na „stanici smrti“ -ľudia, ktorým už neostáva veľa zo života.


          autobiografické dielo „Emigroval som vlastne dvakrát. V 1969 -z Čiech do Nemecka a v 1977 keď som opustil sám seba a bral drogy.“


          človek sa môže vyliečiť, len sám musí chcieť

                iii.        Vzťah k téze


          1. Priznanie: „Je jednoduché odsúdiť narkomana ako človeka slabej vôl, ktorý nie je schopný riešiť svoje životné problémy iným spôsobom a pozerať sa na neho ako na kriminálny živel, ktorého sa treba strániť. Ale koľko z vás má nepríjemný pocit už pri pohľade na telesne postihnutých ľudí, koľko z vás sa odvracia, keď vidí niekoho v ťažkostiach, kým sa netýkajú vás samotných, alebo vašich najbližších! Nechcem, aby sa môj príbeh chápal ako obžaloba spoločnosti, ale skôr ako výzva k porozumeniu a pochopeniu tých, ktorí sú podľa spoločenských noriem iní, ale ktorí sa nezmestia do tých škatuliek, ktoré sme pre nich pripravili. Väčšina ľudí nemá vôbec poňatie o psychike a závislostiach narkomana.“


          po emigrácii musel začínať úplne od začiatku -bola tu jazyková bariéra


          človeka, ktorý emigroval, nikto nečaká, je sám a musí začínať úplne od nuly


          hoci po univerzite dostáva dobré miesto, pociťuje nespokojnosť, uvedomuje si, že žije v konzumnej spoločnosti, kde človeka ovláda iba egoizmus, závisť a márnomyseľnosť „Žil som prakticky v dvoch svetoch. Navonok veľmi úspešný, zvnútra prázdny a rozvrátený.“


          ožení sa, ale medzi manželmi nie je láska -dúfa, že aspoň dieťa, ktoré s Karin čakajú ich vzťah zlepší


          nestane sa tak -radšej „uteká“ do Afriky -dúfa, že tu naberie jeho život iný smer


          vo veľmi krátkom čase zisťuje, že práca j veľmi psychicky náročná -leží na ňom veľká zodpovednosť; stres; obtiažna práca s černochmi (prac. disciplína); veľké horúčavy


          s odstupom času si uvedomuje, že príčina bola v ňom samom, hoci predtým za svoju závislosť vinil okolnosti „Psychicky sme neboli v poriadku a hľadali sme najjednoduchší spôsob ako si pomôcť.“


          jediná spriaznená duša v Afrike -Ervín- spolu sa snažia o únik -safari, hlučné zábavy, bitky, ničenie nábytku


          zo začiatku verí, že droge nepodľahne, ž je to „len teraz“, ale droga sa stáva nevyhnutnou súčasťou jeho života


          po návrate sa mu priateľ Alex snaží pomôcť -Jirka je na okraji svojich síl


          rozhodne sa teda pre Day-top „Terapia nie je pre tých, čo ju potrebujú, ale pre tých, ktorí sú ochotní ju podstúpiť.“


          ľudí spája snaha o vlastnú resocializáciu


          najťažšie je prestať sa ľutovať a obviňovať okolie za závislosť


          človek sa tu snaží čo najlepšie pripraviť na tvrdosť reálneho života (hry, skúšky, prísne pravidlá)


          „Podľa môjho názoru je ťažšie zaradiť sa do života ako zbaviť sa návyku.“


          po terapii: „Nikto nie je vyliečený, návyk mu zostáva do konca života, len s tým rozdielom, že ho dokáže zvládnuť. Narkomanom zostávaš dovtedy, kým sa nad tebou nezatvorí veko truhly.“


          na jeho novej práci ho trápi, že takmer nikdy nie je korunovaná úspechom, uzdravením


          problémy


          analýza príčin, prečo človek siaha po droge (samota, rozpoltenosť, testovanie, stres, okolie…)


          príčina je v človeku samom, hoci na neho pôsobia všetky ostatné príčiny


          aký dopad má droga na človeka „Túžba po droge je silnejšia ako čokoľvek iné, než akákoľvek morálna zábrana. Droga človeka neničí iba fyzicky, ale najmä jeho charakter. V tomto prípade sa do písmena plní rovnica osud =charakter; charakter =osud, ale základom zostáva charakter človeka. Na jeho vývoj má najväčší vplyv rodina a až potom okolie.“


          otázka prevencie -treba začať už u detí; spoločnosť by mala obmedziť dostupnosť drogy; ozdravenie spoločnosti -morálne hodnoty by mali prevažovať nad majetkom


          problém resocializácie -neochota spoločnosti prijať narkomana


          problém odvykania -rodina nemôže pomôcť; je slabá a neobjektívna -ľutovanie a mäkkosť by len uškodili; ale je potrebné mať niekoho pri sebe


          narkomani strácajú zábrany a vytvárajú si vlastný svet -to dokážu ľudia aj bez drogy, ale nemôžu kvôli spoločenským a morálnym dôvodom


          radšej používa slová ako rehabilitácia a abstinencia; vyhýba sa slovu liečba, lebo liečba môže viesť k vyliečeniu, ale narkoman vyliečený nebude nikdy


          vplyv štátu -poukazuje na to, že by mal nielen chrániť ľudí pred ohrozením, ale zároveň pomôcť im začleniť sa „Samozrejmou povinnosťou štátu je chrániť ľudí pred násilím a ohrozením, ale nie je aj jeho povinnosťou pomôcť začleniť sa jedincovi do spoločnosti?“