Dominik Tatarka

                    i.        Životopis a tvorba


          „Morálna autorita slovenského disidentu“


          s Havlom -spoluautor Charty 77


          člen strany, ale bol sklamaný z ideológie -uvedomil si, že i on bol len figúrkou


          verejne prezentuje, že sa spolu s inými stal len „slepou obeťou“


          jemný analytik morálnych, psychologických a mravných problémov


          predstaviteľ intelektuálnej prózy


          meditatívna a asociatívna tvorba -neuspokojuje ho tradičná próza


          Panna Zázračnica -surrealistické prozaické dielo


          Démon súhlasu -pamflet, satira

                  ii.        Prútené kreslá


          Bartolomej Slzička rozpráva svoj príbeh priateľke Jarmile. 1938 -Odišiel študovať do Sorbonne do Paríža. Stretá tu mnoho ľudí- medzi nimi i Danielu, ktorú má rád. Je im spolu dobre -rozprávajú sa a analyzujú problémy. Na Bartolomeja však dolieha jeho pôvod. Je z malej okupantskej krajiny. Má veľa existenčných problémov so sebou i okolím.


          novela -lyricko-epické dielo


          retrospektívne vyrozprávaný dej


          autobiografické dielo s erotickým i existencialistickým problémom


          úvahy o momentálnych problémoch -politika, polícia…


          intelektuálny, poetický jazykový štýl -dejová línia je v úzadí

                iii.        Vzťah k téze


          Bartolomej -je neistý -cíti sa odcudzený; s nikým sa tu nepozná, je iný ako Francúzi


          nebol však úplne zaskočený, lebo ráta s iným prostredím, keď išiel študovať


          žije v tmavej pochmúrnej izbe


          „Ja som tu iba cudzinec. To bol jediný cit, jediná predstava, ktorá ma ovládla.“


          mrzelo ho, keď sa o Československu hovorilo ako o stratenej krajine, krajine nikoho


          búril sa voči situácii, v ktorej Československo bolo


          najdôležitejšie boli pre neho sympatie – ostatným to pripadalo smiešne -uprednostňovali niečo konkrétne, ako napríklad krasu, výšku, farbu pleti,….Pre Bartolomeja nebol najdôležitejší fyzicky vzhľad, ale niečo, čo nie je na prvý pohľad vidieť


          ona sa mu stala svetlom v tme -kvôli nej tu chcel ostať


          rozprávajú sa o problémoch -diskutujú na verande v prútených kreslách –duševný vzťah -majú spoločné cítenie, problémy a pocity


          nechce sa však na Danielu naviazať, lebo Bartolomej uvažuje racionálne, -uvedomuje si, že je cudzincom a že vo Francúzsku nemôže ostať, pretože by tu nedostal prácu hodnú jeho vedomostí. Uvedomuje si, že ak chce naplno rozvinúť svoje schopnosti a vedomosti musí sa vrátiť späť do Československa. Je si vedomí aj toho, že ako cudzinec, hlavne cudzinec z "krajiny nikoho" bude vždy menejcenný, nikdy nedostane takú prácu ako rodený Francúz


          vie, že Daniela by s nim do Československa učiť nešla


          ich láska nie je fyzická, ale čisto duševná


          on je otrokom spoločnosti „Keby som sa nebol ocitol v položení v akom som bol, keby som nebol v cudzine, ale doma v iných časoch, nie raz, ale sto ráz si nájdem spôsob povedať jej: Chceš ma? Skus. Ale nemohol som. Na rukách, v mysli som poviazaný ako väzeň, ako cudzinec“


          mal problémy s políciou; keď prekladal demonštračné letáky pre Slovákov a keď sa zúčastnil na demonštrácií proti politike


          hrozilo mu vyhostenie, a tak, aby uľahčil odchod, ešte predtým ako by dostal vyrozumenie, rozišiel sa s Danielou – cíti sa byť ukrivdený je nahnevaný na celú politiku, ktorá je taká mocná, že zasahuje aj do jeho súkromných pocitov, do jeho lásky – lenže jeho nevyhostili a D za ním prišla a znovu sa dali dokopy


          ich vzťah sa prenesie i do fyzickej roviny -ale stále po určitú hranicu


          cez vianočné prázdniny je neuveriteľne sám „Dieťa, ktoré zablúdi v lese. Strach a poverčivosť sa ma zmocnili. Bez hnutia, aby som nenarazil na prázdnotu, vyčerpával som sa nezmyselnosťou svojho počínania. Počúva a počúva väzeň, sluchový organ vystrčený do priestoru. Tápem nim po chodbách, hmatkám okolo seba po stenách, dverách, každú celu v dome prepočúvam, sústrediac sa ako chrobák do končekov toho svojho vystrčeného sluchového organu. Myslím, že len osameli ľudia, starci alebo väzni vedia takto počúvať“


          „Človek je tvor rozumný, predsa len odsúdený na rozumnosť“


          existencialistické pocity mladého človeka


          vzťah k ženám:


          ako mladík: plachý, rozumný, chce vzťah, ale bojí sa neperspektívnosti, straty budúcnosti


          ako dospelý: je už iný -akýsi zvodca, skúsený človek; podvodník nádejí -dáva ženám pocit šťastia, dáva im, čo nemajú nech vedia, že na svete je ešte niečo pekné a šťastné


          „Daniela i všetci moji vrstovníci rôznych národností sa zhodovali v pocite: Nič dobrého nás nečaká. Boli sme ako deti, ktoré majú vstúpiť do temného lesa.“


          osamotenie a odcudzenie mladého človeka -cudzinec


          hľadanie zmyslu života a opory – Bartolomej ju našiel v Daniele


          problém lásky -duševná, kde sa obaja rešpektujú, nepotrebujú bezprostredný fyzický kontakt


          oplatí sa do nej ísť, keď nemá budúcnosť? Určite áno! – skúsenosť, ktorá prináša niečo pozitívne pre oboch, hľadanie spriaznenej duše -človek nemá byť sám


          otázka budúcnosti -1938 -pred vojnou -veľmi zlá situácia


          aby neublížil milovanej osobe, radšej sa jej vzdá


          pocity samoty dávajú ľudí dokopy


          Bartolomej dostal ponuku vymeniť štipendium za milión korún -nesúhlasí a radšej riskuje neistotu ako pohodlnosť; nemá peniaze v duši zakorenené -hodnoty -aj láska mu stačí duševná